Čo robiť po konci kariéry

Koniec športovej kariéry prichádza skoro a väčšinu športovcov zastihne nepripravených. Najlepšiu štartovaciu pozíciu dáva kombinácia vzdelania, kontaktov a finančnej rezervy vybudovanej už počas aktívnych rokov. Až 67 percent futbalistov nevie, čo bude robiť po kariére, ukazuje prieskum svetovej hráčskej únie FIFPRO. Tento článok mapuje cesty, ktoré po športe reálne fungujú.

Prečo väčšina športovcov nemá plán B

Športovci odkladajú prípravu na život po kariére, lebo vrcholový šport im zaberá všetok čas a energiu. Denne trénujú, cestujú a regenerujú, takže na školu či brigádu im nezostáva priestor. Motív chýba aj preto, lebo vo dvadsiatke pôsobí koniec kariéry ako vzdialená abstrakcia.

Čísla pritom bijú na poplach. Len 13 percent aktívnych futbalistov v Európe má vysokoškolské vzdelanie, zatiaľ čo priemer európskych mužov dosahuje 53 percent. Zaostávanie nevysvetľuje lenivosť, ale systém: hráč v akadémii trénuje dvojfázovo a školu stíha popri tom. Rugby ukazuje, že to ide aj inak, lebo približne polovica profesionálnych rugbistov má titul alebo odborné vzdelanie.

Problém sa netýka len futbalu. Gymnastky končia okolo dvadsiatky, hokejisti a tenisti často pred tridsiatkou. Kariéra Anastasia Kuzminová aj cesta Peter Sagan ukazujú, že aj najväčšie mená raz riešia otázku čo ďalej. Rozdiel robí len to, či si odpoveď pripravili včas.

Päť ciest, ktorými sa športovci vydávajú

Bývalí športovci si najčastejšie vyberajú z piatich overených smerov. Každý stavia na inom type kapitálu, ktorý si športovec počas kariéry vybudoval. Tabuľka zhrňuje možnosti aj s tým, čo každá cesta vyžaduje.

Cesta po kariére	Na čom stavia	Čo si vyžaduje vopred
Tréner a funkcionár	Herné skúsenosti a rešpekt kabíny	Licenciu a prax s mládežou
Športový manažment	Kontakty a znalosť prostredia	Vzdelanie a jazyky
Podnikanie	Meno a finančný vankúš	Rezervu a základy financií
Médiá a komentovanie	Popularitu a výrečnosť	Rétoriku a kontakty v redakciách
Úplne nový odbor	Vzdelanie získané popri športe	Štúdium počas kariéry

Trénerská dráha pôsobí ako prirodzené pokračovanie, no vyžaduje licencie a trpezlivosť. Málokto skočí rovno k áčku, väčšina začína pri mládeži alebo ako asistent. Podnikanie láka slobodou, ale štatistiky krachov nešetria ani slávne mená. Najistejšiu poistku tvorí vzdelanie, ktoré otvára dvere aj mimo športu.

Ako si budovať druhú kariéru už počas tej prvej

Druhú kariéru si športovec buduje najlepšie postupne, v malých dávkach popri tréningu. Nemusí ísť o denné štúdium, stačí večerná škola, online kurz alebo stáž v mimosezóne. Kľúčové je začať skôr, ako telo povie stop.

Európske inštitúcie tento prístup volajú duálna kariéra a aktívne ho podporujú. Hráčska únia FIFPRO prevádzkuje vlastnú online akadémiu a s holandskou univerzitou HBO Academy ponúka flexibilný online bakalársky program v podnikaní a inováciách šitý na mieru aktívnym futbalistom. Štúdium popri kariére odľahčuje aj psychiku, lebo hráč nemyslí len na najbližší zápas.

Praktický plán zvládne každý. Športovec si vyberie jeden odbor, venuje mu 3 až 5 hodín týždenne a každý rok si pripíše jeden ukončený kurz alebo skúšku. Popri tom si buduje kontakty mimo kabíny a odkladá si časť príjmu. Rodičia mladých talentov im v tom pomôžu, keď sledujú aj školské výsledky, nielen tabuľky. Financie rodiny talentu rozoberá aj článok Koľko stojí vychovať futbalistu.

Tri mýty o živote po športe

Okolo konca kariéry koluje niekoľko tvrdošijných mýtov. Prvý tvrdí, že slávne meno stačí na dobrú prácu. Meno otvorí dvere na prvý rozhovor, ale zamestnávateľ si nechá človeka len pre výkon. Bývalá hviezda bez kvalifikácie končí často na symbolických pozíciách.

Druhý mýtus hovorí, že na prípravu je čas až po tridsiatke. Opak platí: človek, ktorý začne študovať v tridsiatich piatich bez maturity či praxe, dobieha rovesníkov s pätnásťročným náskokom. Tretí mýtus sľubuje, že zarobené peniaze vystačia do konca života. Pri slovenských platoch to vychádza málokomu, a aj veľké zárobky roztopia zlé investície.

Realita znie triezvo, no nie beznádejne. Športovec si zo športu nesie disciplínu, odolnosť a tímovosť, teda vlastnosti, ktoré zamestnávatelia hľadajú zo všetkého najviac. Stačí k nim pridať kvalifikáciu. Inšpiráciu ponúkajú aj príbehy v článkoch Prestup do zahraničia: papierovačky a Koľko stojí vychovať tenistu, ktoré ukazujú, koľko rozhodnutí formuje kariéru už v mladosti.