Anastasia Kuzminová

Anastasia Kuzminová (* 28. augusta 1984, Ťumeň) je najúspešnejšia slovenská olympionička histórie. Ruská rodáčka reprezentuje Slovensko od roku 2008 a na zimných olympiádach vybojovala tri zlaté a tri strieborné medaily. Ako prvá biatlonistka vyhrala zlato na troch rôznych olympijských hrách. Na konte má aj titul majsterky sveta v šprinte z Östersundu 2019.

Šesť olympijských medailí z troch hier

Vo Vancouveri 2010 vyhrala zlato v šprinte a striebro v stíhačke. V Soči 2014 šprintérske zlato obhájila ako prvá žena v histórii biatlonu. Triumf v rodnom Rusku označila za výnimočný, doma sa cítila pre slovenský pas aj ruské srdce.

V Pjongčangu 2018 pridala ďalšie tri cenné kovy. Striebro brala v stíhačke 12. februára 2018 za Nemkou Laurou Dahlmeierovou aj vo vytrvalostných pretekoch 15. februára 2018 za Švédkou Hannou Öbergovou. Korunu zbierke nasadila zlatom z hromadného štartu na 12,5 km, v ňom zdolala Bielorusku Darju Domračevovú. Celková bilancia 3 zlaté a 3 strieborné z nej robí najúspešnejšiu slovenskú olympioničku všetkých čias.

Slovensko si vybrala po sobáši v roku 2008, keď jej ruský tím neumožnil brať dieťa na sústredenia. Jej olympijský odkaz dnes dopĺňajú mladšie hviezdy ako tenistka Anna Karolína Schmiedlová, semifinalistka OH 2024 v Paríži.

Titul majsterky sveta a súboj o veľký glóbus

Na majstrovstvách sveta získala kompletnú medailovú zbierku. Striebro priviezla z MS 2009, bronz zo šprintu z MS 2011 a na zlato čakala až do Östersundu 2019. Tam 8. marca 2019 vyhrala šprint časom 22:17,5 s jedinou chybou na strelnici a konečne sa stala majsterkou sveta. Striebro brala Nórka Tandrevoldová, bronz Nemka Dahlmeierová.

Najbližšie k veľkému krištáľovému glóbusu mala v sezóne 2017/18, keď obsadila druhé miesto so stratou iba troch bodov na Fínku Kaisu Mäkäräinenovú. Rozhodla finálová hromadná súťaž v Ťumeni, kde Kuzminová skončila jedenásta a Mäkäräinenová šiesta. Ešte v januári 2018 pritom viedla celkové poradie po víťazstve v šprinte v Oberhofe. Malý glóbus za šprint získala aj po 12. mieste v záverečnom ťumenskom šprinte, kde trikrát chybovala na strelnici.

Vynahradili ju aspoň malé glóbusy za šprint zo sezón 2017/18 a 2018/19. V sezóne 2018/19 vyhrala päť pretekov Svetového pohára a po nej slávnostne ukončila kariéru. Rozlúčila sa vo finále v Osle, kde vyhrala aj stíhačku s čistou streľbou a spečatila druhý šprintérsky glóbus.

Obhajoba v Soči, kde sa cítila ako doma

V Soči 2014 obhájila šprintérske zlato ako prvá žena v histórii biatlonu. Triumf vybojovala v krajine, kde sa narodila, a po pretekoch priznala, že sa tam cíti ako doma. Ruské publikum ju hnalo vpred a ona sa odvďačila zlatom.

Vo Vancouveri 2010 triumfovala ako 25-ročná a odštartovala zbierku, ktorá nemá v slovenskom športe obdobu. Šesť olympijských kovov z troch hier z nej robí zimnú kráľovnú krajiny.

Návrat z dôchodku vo veku 39 rokov

Po viac ako štvorročnej prestávke oznámila v októbri 2023 comeback. Lúčiť sa pôvodne prišla po sezóne 2018/19. Návrat vo veku 39 rokov nemal v ženskom biatlone obdobu. Prvý súťažný štart absolvovala na majstrovstvách Európy v Osrblí v januári 2024.

Návrat zavŕšila účasťou na MS 2024 v Novom Meste na Morave. V sezóne 2025/26 opäť patrí do zostavy Sloveniek vo Svetovom pohári po boku Paulíny Bátovskej Fialkovej, Emy Kapustovej a Zuzany Remeňovej. Kapustová s Remeňovou si miesta vybojovali v nominácii v Obertilliachu, Kuzminová s Fialkovou ich mali isté už skôr. Jej vytrvalosť z nej robí unikát svetového biatlonu.

Kde je dnes

Kuzminová aj v sezóne 2025/26 oblieka slovenský dres vo Svetovom pohári. Ako 41-ročná nastupuje proti súperkám o generáciu mladším. S tromi olympijskými zlatami zostáva najväčšou legendou slovenského biatlonu všetkých čias. Jej príbeh ju radí medzi najväčšie športové osobnosti krajiny, podobne ako halového majstra Európy Ján Volko v šprinte.